Hodnotenie 31. Národopisného tábora

Uverejnené nedeľa, 14. jún 2009, 18:00

31. Národopisný tábor sa konal v lokalite Senváclav/Pilisszentlászló v termíne 14. 6.- 19.6, v rámci projektu V/4.

Príprava tábora::
Prípravné organizačné úlohy riešili v teréne spolupracovníčky VÚSM, Magdaléna Laczová a Anna Kovácsová.
Úlohy boli nasledujúce:
- zabezpečenie ubytovania pre účastníkov
- zabezpečenie stravy
- zabezpečenie informátorov
- pripraviť otvorenie tábora (kontakty s vedením obce)
- zorganizovať prepravu z Čemera/Csömör po ukončení programu procesia na Božie Telo.
Po ukončení tábora sa môže konštatovať, že organizáčné úlohy spolupracovníčky vykonali maximálne.
Odborná príprava tábora sa konala na porade na pôde VÚSM 7.6.2009.
Okrem spolupracovníkov VÚSM bola na porade prítomná Mária Žiláková, jedna z dvoch odborných vedúcich. Na porade bol určený harmonogram odborných programov a priebeh výskumnej práce. Dokumentátorka ústavu pripravila informačný materiál pre výskumníkov, ktorý sa skontroloval a doplnil. Boli pripravené dvojjazyčné informačné materiály pre Senváclavčanov, ktoré si želalo pripraviť vedenie obce.
Skoncipovali sa pochybnosti, či bude úmerný počet výskumníkov na lokalitu s malým počtom obyvateľstva.

Súhrn skúseností:
Otvoranie tábora:
Na tejto akcii sa očakáva, aby miestne vedenie predstavilo históriu a súčasnosť lokality. Tentokrát sa toto očakávanie splnilo len čiastočne. Pozitívnou skúsenosťou je, že starosta obce, Dr. György Illés, ktorý neovláda slovenčinu, nás privítal po slovensky (nie len jednou zdvorilostnou vetou). Rudolf Fraňo, ktorý mal predstaviť históriu Senváclava hovoril miestnym nárečím, táto tendencia by sa mala posilňovať. Podnikateľ R. Fraňo má viacero publikácií (ich prezentácii bol venovaný jeden večer), napísal aj monografiu o histórii Senváclava. Žiaľ, z jeho prednášky, ani z publikácie sme sa nedostali k egzaktným údajom a súvislostiam. V tejto súvislosti sa vynára problém: z jednej strany je chvályhodné, že amatérski zberatelia sa snažia o uchovanie miestnych hodnôt, z druhej strany zase neprimeraný prístup skrýva v sebe nebezpečenstvo: posun v údajoch sa chápe ako skutočnosť, vedecká pravda, ktorá prechádza do vedomia ľudí. Na takomto podklade sa neskôr môžu spochybniť vedecké výsledky, spracované metodicky striktne.
Lokalita, jej obyvatelia zapôsobili na výskumníkov pozitívne. Mohlo sa skonštatovať, že miestny dialekt je živým komunikačným prostriedkom. V jazyku Senváclavčanov sa javia generačné rozdiely. Uchovavajú sa archaizmy dialektu, výrazný je jeho miešaný stredo- a západoslovenský ráz.
Senváclavčania boli otvorení, prihovárali sa nám aj po ulici po slovensky. Okrem vopred dohodnutých informátorov nebol problém nájsť si ďalších.
Výskumníci chodili po výskumoch individuálne, nevytvorili sa menšie skupinky ako v predchádzajúcich táboroch, pritom viacerí skúmali tie isté témy.
Zaplánovaný program určený v harmonograme bol naplno absolvovaný.

Metodické nedostatky:
V lokalitách s malým počtom obyvateľov si výskumníci väčšieho počtu prekážajú. V tomto tábore sa nedodržiavali základné etické pravidlá: nemôže sa sedieť u informátora viacej ako hodinu, maximum poldruha. Nemôže sa rušiť práca výskumníka, ďalší má počkať na informátora, kým kolega ukončí výskum. Navrhujem do budúcnosti, aby sa pripravil etický kódex, ktorý sa má poslať účastníkom vopred, majú si ho uvedomiť podpisom. Nemali by sa skúmať tie isté témy, budeme sa musieť vrátiť k praxi predchádzajúcich táborov, prosiť si vopred určiť tému výskumu. Ak informátor podá informáciu, ktorá zapadá do výskumu iného účastníka, kolega je povinný informáciu poskytnúť tomu, komu to patrí (poznámka sa vzťahuje hlavne na spolupracovníčku Matice Slovenskej- ani prepísané materiály ani publikácie sme od nej nedostali – až na niektoré výnimky). Táto zásada vedeckej etiky tiež patrila do praxe predchádzajúcich táborov, postupne sa zanedbávala.
Zo strany výskumníkov zo Slovenska padla kritika, že kolujú tie isté informácie. Tento problém zapríčinili sami tým, že všetci zbierali materiály na tie isté témy. Pochybujem o prhĺbenom spracovaní tém ako: povedomie, premeny jazyka v prípadoch, ak naši hostia budú mať materiály z jedinej obce. Ako je to známe, uvedené problémy sú zložité, novšími výsledkami sa stále diferencujú – viacerí sme im venovali viacej desaťročí. Z tohto pohľadu sa obávam, že prínos elaborátov v uvedených dvoch tematických okruhoch bude pre našu domácu vedeckú pospolitosť znamenať významnejší prínos. Padol aj návrh na prípravu syntetizačného diela. Pre mňa sa vynára otázka kvality – v zrkadle vyššie uvedených problémov. Z uvedeného vyplýva, že záverečná fáza projektu si bude vyžadovať prípravu v podobe konkrétnych pokynov.

Atmosféra v tábore bola príjemná.
Problémy organizačného charakteru, ktoré vznikli medzi časom, sa riešili postupne, všetky sme zvládli tak, že účastníci boli spokojní. Zo strany miedií sme dostali adekvátvetnu pozornosť. Jediný personálny problém sme nedoriešili, ktorý vyvolala účasť druhého vedúceho tábora, bol to však problém, ktorý si vyžaduje obojstranné úsilie o jeho riešenie. Ako odbornej vedúcej v tejto súvislosti znamenalo pre mňa menšiu dilemu moderovanie programov, ktoré som pôvodne nemala moderovať ja.

V Budapešti, 24. 6. 2009

Mária Žiláková