Közzétéve: 2025. október 08. szerda, 12:36

Kollégáink előadást tartanak az ELTE BTK Szláv és Balti Filológiai Intézet konferenciáján 

Közzétéve: 2025. október 02. csütörtök, 11:11

Kollégáink előadást tartanak a
Szlovák Nyelvtudományi Intézet és Nyelvtudományi Társaság rendezvényén

Slovenská jazykovedná spoločnosť
pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i.

Slovenská jazykovedná spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i.,
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.,
a
Univerzitná knižnica v Bratislave
vás srdečne pozývajú na vedecké podujatie

Inšpirácia Ľudovíta Štúra a 21. storočie
16. celoslovenské stretnutie jazykovedcov spojené s Valným zhromaždením SJS pri JÚĽŠ SAV,

ktoré sa uskutoční

29. októbra 2025 v Prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave (Ventúrska 11).

Dopoludňajšia časť stretnutia vedeckej obce pri príležitosti 210. výročia narodenia Ľudovíta Štúra je venovaná vybraným príspevkom odborníkov na život a dielo Ľ. Štúra z oblasti jazykovedy, histórie a literatúry. Táto časť podujatia je otvorená aj pre verejnosť. Popoludní sa uskutoční Celoslovenské stretnutie jazykovedcov s prezentáciami aktuálnych výskumov slovenského jazyka doma aj v zahraničí, ktorého súčasťou je aj Valné zhromaždenie Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i.

Program
08.00 – 08.30 Prezentácia účastníkov
08.30 – 08.45 Otvorenie podujatia

                      Moderuje: Ľubor Králik
08.45 – 09.05 Pavol Žigo: Filozoficko-konfesionálno-lingvistický koncept Štúrovej slovenčiny¹
09.05 – 09.25 Ľubomír Kralčák: V čom sú naše podlžnosti voči lingvistickému dielu Ľ. Štúra²
09.25 – 09.45 Juraj Dolník: Štúrova viera v silu autenticity³
09.45 – 10.00 Diskusia
10.00 – 10.20 Prestávka 

                     Moderuje: Pavol Žigo
10.20 – 10.40 Tibor Pichler: Ľudovít Štúr ako predmarcový publicista⁴
10.40 – 11.00 József Demmel: Redaktor Ľudovít Štúr a župan Anton Radvánszky. Politické pohyby Zvolenskej stolice a slovenská národná verejnosť v 40. rokoch 19. storočia⁵
11.00 – 11.20 Daniela Kodajová: Prvé bádateľky života a diela Ľudovíta Štúra⁶
11.20 – 11.40 Irena Bilińska: Štúr versus Poľsko, Poliaci versus Štúr⁷
11.40 – 12.00 Diskusia
12.00 – 13.30 Obed

                      Moderuje: Gabriela Múcsková
13.30 – 13.45 Lukáš Pelč: Hlavná postava v najnovšom filme Štúr
13.45 – 14.00 Alexandra Jarošová: Verejná komunikačná sféra: Kde sú jej hranice a čo všetko znesie?
14.00 – 14.15 Lucia Molnár Satinská – Roman Soóky – Slavomíra Stanková: Úloha identity v procese jazykovej emergencie
14.15 – 14.30 Estera Kövérová: Jazykovokomunikačné aspekty dezinformácií
14.30 – 14.45 Jana Wachtarczyková: Profilovanie pojmov prostredníctvom word embeddings
14.45 – 14.55 Diskusia
14.55 – 15.05 Prestávka

                      Moderuje: Alexandra Jarošová
15.05 – 15.20 Tünde Tušková – Alžbeta Uhrinová: Dimenzie jazykovej inakosti v Slovenskom Komlóši v zrkadle sociolingvistických výskumov
15.20 – 15.35 Agáta Karčová – Radovan Garabík: Analýza slovenských adjektív
15.35 – 15.50 Miroslav Zumrík: Výskum komunikačného registra slovenského trestného práva
15.50 – 16.05 Lucia Jasinská: Jazykovedné výskumy na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach
16.05 – 16.20 Ľudmila Liptáková: Lingvodidaktické výskumy na PF PU v Prešove
16.20 – 16.30 Diskusia
16.30 – 16.40 Prestávka

                     Moderuje: Lucia Molnár Satinská
16.40 – 16.55 Martina Ivanová: Aká gramatika? (gramatické výskumy na slovakistických pracoviskách na Slovensku a v Prešove)
16.55 – 17.10 Soňa Rešovská: Aktuálne lexikologické výskumy na FF PO v Prešove
17.10 – 17.25 Anita Huťková – Jaromír Krško: Vedecké aktivity Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
17.25 – 17.40 Renáta Hlavatá: Vybrané výskumné projekty na Katedre slovanských filológií UKF v Nitre
17.40 – 17.55 Andrej Závodný: Vedeckovýskumné a publikačné aktivity na Katedre slovenského jazyka a literatúry PF TU v Trnave
17.55 – 18.05 Diskusia
18.05 – 18.10 Prestávka
18.10 – 18.45 Valné zhromaždenie SJS pri JÚĽŠ SAV (len pre členov SJS pri JÚĽŠ SAV)

1. Prezentácia
2. Otvorenie
3. Voľba návrhovej komisie
4. Správa revíznej komisie za uplynulé 2-ročné obdobie
5. Diskusia a podnety
6. Návrh uznesenia z Valného zhromaždenia SJS pri JÚĽŠ SAV, v. v. i.
7. Záver

19.00 – 20.30 Neformálne voľné pokračovanie diskusie
________________________________________

1. Pavol Žigo: Filozoficko-konfesionálno-lingvistický koncept Štúrovej slovenčiny – abstrakt: Heglova filozofia, nástup romantizmu, zmena hodnotovej paradigmy, jej prerastanie do nadkonfesionálnych, národných dimenzií. Kodifikácia spisovného jazyka, jeho funkcia z národno-integračného pohľadu a napätie v oblasti liturgického jazyka. Konsenzus štúrovskej reformy z r. 1852, paradoxy, latentné vonkajšie aj vnútorné osobné a spoločenské tenzie medzi Štúrovými predstavami o národe a jazyku v porovnaní so skutočnosťou (30. – 50. roky 19. storočia). (1)
2. Ľubomír Kralčák: V čom sú naše podlžnosti voči lingvistickému dielu Ľ. Štúra – abstrakt: Keď sa tradične hodnotí lingvistické dielo Ľ. Štúra, kladie sa dôraz na jeho prínos v oblasti kodifikácie spisovnej slovenčiny, a to predovšetkým pokiaľ ide o zostavenie gramatiky na báze severostredoslovenskej kultúrnej formy slovenčiny. Pomerne kladne sa tiež hodnotí jeho širšie odôvodnenie tohto kodifikačného kroku. Z koncepčného hľadiska sa pripomína Štúrovo chápanie jazyka ako systému či autorovo poukazovanie na jeho dynamickú podstatu. To, v čom Štúr dlho zostával a do istej miery naďalej zostáva nedocenený, sa týka jeho riešenia určitých otázok všeobecnej jazykovedy (napr. chápanie sémantiky niektorých gramatických kategórií), teórie spisovného jazyka (napr. purizmus, analógia) a jazykovej kultúry. Osobitne citeľné je veľmi oneskorené reflektovanie Štúrovej originálnej teórie namerenosti slovesného deja, a to až koncom 20. storočia, no a pozoruhodné je tiež nedocenenie jeho podielu na utváraní konkrétnej podoby tzv. hodžovsko-hattalovskej reformy spisovnej slovenčiny. Príspevok sa bude zaoberať otázkami, ktoré sa javia ako znak našej pretrvávajúcej podlžnosti voči Štúrovmu jazykovednému dielu." (2)
3. Juraj Dolník: Štúrova viera v silu autenticity – abstrakt: Jedným zo záverov, ktoré sa dajú vyvodiť z interpretácie Štúrových spisov, je, že v základe jeho nazerania na ľudský svet je viera v autenticitu, reprezentujúcu silu, ktorá určuje adekvátny spôsob existencie individuálneho aj kolektívneho subjektu, a teda je fundamentálnym normatívom ich správania a konania. Svoj svetonázor vo vzťahu k človeku a spoločnosti založil na téze, že autenticita je konštitučná vlastnosť emancipovaného subjektu. Pre neho to bola nespochybniteľná téza, ktorú prijal s presvedčením, že autenticita má objektívny základ. V tejto téze našiel centrálny topos – dominantný argumentačný vzorec – na podporu svojich výpovedí o Slovánoch, slovanskom národe aj spisovnej slovenčine. Jeho argumentačná báza je redukovateľná na topos autenticity, čo poskytuje východiskovú oporu pre rekonštrukciu jeho argumentačných postupov, vyznačujúcich sa „hustou" konzistentnosťou. Často sa pripomínajú isté Štúrove myšlienky s tým, že sú „aktuálne aj v súčasnosti", ale sledovanie jeho prác z tohto pohľadu preukazuje až prekvapujúcu živosť jeho úsudkov. Výklad je zameraný na stransparentnenie Štúrovho argumentačného sveta, opretého o vieru v silu autenticity, a na to, aby sa ukázalo, čo je až zarážajúco živé z jeho dobového myslenia." (3)
4. Tibor Pichler: Ľudovít Štúr ako predmarcový publicista – abstrakt: Vo svojom príspevku zameriam pozornosť na Štúrovu snahu založením SNN pôsobiť mienkotvorne, formovať slovenskú verejnú mienku a kultivovať étos civility, t. j. étos pospolitosti, odkazujúc aj na slovenských osvietencov a ich publikácie." (4)
5. József Demmel: Redaktor Ľudovít Štúr a župan Anton Radvánszky. Politické pohyby Zvolenskej stolice a slovenská národná verejnosť v 40. rokoch 19. storočia – abstrakt: Účasť Ľudovíta Štúra v roku 1847 a 1848 na poslednom stavovskom sneme v Uhorsku ako vyslanec je historicky významným faktom. Bol to prvýkrát v histórii (a zároveň poslednýkrát vzhľadom na zrušenie stavovských snemov v roku 1848), keď boli záujmy moderného slovenského národa zastúpené v sneme dominovanom uhorskou šľachtou. Keďže táto udalosť bola výnimočná, stojí za to preskúmať jej pozadie: ako sa Štúr (ktorý bol vtedy v Uhorsku už známy ako „panslávský agitátor" a nebol šľachtického pôvodu) dostal do uhorského šľachtického zhromaždenia, kde bolo pre nešľachtických zástupcov dovtedy takmer nemožné získať poslanecké miesto, a navyše zo župy (zo Zvolena), kde bola liberálna uhorská reformná šľachta podporujúca Lajosa Kossutha snáď najsilnejšia v krajine. Bolo to predovšetkým vďaka Štúrovej schopnosti využívať medzery v danom stavovskom politickom systéme, zvláštnostiam spoločenského a politického života vo Zvolenskej župe a tomu, že Štúr svojimi novinami Slovenské národné noviny (vydávanými od roku 1845) revolučným spôsobom zmenil verejný život v niektorých slovensky hovoriacich župách. Noviny totiž vytvorili slovenskú spoločenskú verejnosť priamo pod nosom uhorských šľachtických politikov, ktorí župe vládli, ale tak, že si to títo politici ani nevšimli. Prednáška sa zameria najmä na tieto procesy, pričom osobitná pozornosť bude venovaná Antonovi Radvánskemu – vtedy dominantnej postave politického života vo Zvolenskej župe –, ktorý bol blízkym priateľom Karola Kuzmányho (ešte v 40. rokoch 19. storočia) a vynikajúcim slovenským básnikom, no neskôr (pravdepodobne ako reakcia na zvolenie Štúra za vyslanca) sa stal politikom prenasledujúcim slovenské národné hnutie, veľkým odporcom Štefana Moyzesa a jedným z iniciátorov zatvorenia troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej." (5)
6. Daniela Kodajová: Prvé bádateľky života a diela Ľudovíta Štúra – abstrakt: Helena Turcerová-Devečková obhájila doktorskú dizertáciu „Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti (1815 – 1856)" v roku 1913 na parížskej univerzite a po skončení vojny sa opakovane pokúšala o publikovanie jej prekladu do slovenčiny. Po prevrate (1918) sa však zmenila optika nazerania na Štúrove aktivity – v duchu čechoslovakizmu sa mu prisudzovala vina, že jazykovou odlukou, resp. kodifikačnou iniciatívou oddialil zblíženie Čechov a Slovákov v jeden národ. Okrem Letopisu Živeny (1928) oslovené matičné a literárne časopisy odmietli text alebo časti z neho publikovať. Vek vysokoškolského štúdia dosiahla Zdenka Sojková počas Protektorátu; časť štúdia absolvovala na Slovensku a po skončení vojny pravidelne prichádzala pracovať do našich archívov a konzultovať svoje závery s historikmi. Dizertáciu dopísala v roku 1950 a odovzdala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe; oponent jej odporučil štúdium prác J. V. Stalina. Za týchto okolností rezignovala na prepracovanie práce a materiál využívala pri písaní Štúrovho beletrizovaného životopisu, príspevkov na konferenciách a príležitostných textov o Štúrovi, štúrovcoch a česko-slovenských kontaktoch a vzťahoch. Jej dizertáciu postihol podobný osud ako prácu Turcerovej-Devečkovej. Krátko po prevrate v roku 1948 bol Štúr ideológmi hodnotený ako ten, kto nepochopil komunizmus, a preto nebol záujem o jeho vedecké zhodnotenie. Obe bádateľky neskôr pôsobili ako učiteľky; ich odborné kvality vedecká obec nespochybnila. Problém nebol v odbornosti, ale v ideologickom prehodnocovaní diela Ľudovíta Štúra – po roku 1918 aj po 1948." (6)
7. Irena Bilińska: Štúr versus Poľsko, Poliaci versus Štúr – abstrakt: Cieľom príspevku bude zmapovanie, ako evoluoval vzťah Ľudovíta Štúra k Poliakom od tridsiatych do päťdesiatych rokov 19. storočia, a následné predstavenie, ako bol reflektovaný samotný Štúr a jeho vzťah k Poliakom v najzávažnejších poľských vedeckých prácach od 19. do 21. storočia. Predmetom výskumu budú publikácie, ktoré komplexovo zobrazovali slovenskú literatúru a pôsobnosť Ľudovíta Štúra: Roman Zawiliński, „Słowacy ich życie i literatura" (Warszawa 1899) – prvá ucelená poľská publikácia venovaná slovenskej kultúre a literatúre; „Słowacja i Słowacy. Praca zbiorowa", red. W. Semkowicz, t. 2: „Dzieje i literatura" (Kraków 1938); Halina Janaszek-Ivaničkovej, „Kochanek Sławy: studium o Ľudivicie Štúrze" (Katowice 1978) – prvá a zatiaľ jediná monografia venovaná Ľ. Štúrovi; Joanna Goszczyńska, „Synowie Słowa. Myśl mesjanistyczna w słowackiej literatúre romantycznej" (Warszawa 2008). Porovnávacia analýza poukáže nielen na amplitúdy dejín záujmu poľských výskumov o slovenskú literatúru, ale aj na rôznorodé aspekty pôsobenia a diela Ľudovíta Štúra." (7)

Közzétéve: 2025. szeptember 19. péntek, 07:47

Kollégáink előadást tartanak
a Határon Túli Szlovákok Hivatal által szervezett nemzetközi konferencián.

ŠTVRTOK 25. 9. 2025

8:00 – 9:00
Prezentácia účastníkov

9:00 – 9:20
Príhovory
prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD., Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Ing. Ľubomír Kmeť, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

1. BLOK – GENEALOGICKÝ VÝSKUM SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ
Moderátor: Ľubomír Kmeť

9:30 – 9:45
Mgr. Martina Velčická, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Genealogická databáza vs. Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí

9:45 – 10:00
PhDr. Ján Hovorka, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
Dolnozemské cirkevné matriky miestnych Slovákov a ich význam v procese národného sebauvedomovania

10:00 – 10:15
Ing. Ľubomír Kmeť, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
Genealogická databáza dolnozemských Slovákov

10:15 – 10:30
Prestávka

10:30 – 10:45
Doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Možnosti aplikácie nástroja AI Transkribus pri realizácii genealogického výskumu

10:45 – 11:00
Ildikó Szerényi, Maďarský národný archív, Maďarsko
Machine Learning Methods in Genealogical Research

11:00 – 11:15
Mgr. Iveta Valentová, PhD., Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Genéza výskumu priezvisk Slovákov v Maďarsku

11:15 – 11:30
Ing. Dana Tummová, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
Mgr. Adam Aštary, PhD., Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
K problematike normalizácie priezvisk dolnozemských Slovákov v procese vytvárania rodových väzieb

11:30 – 12:00
Diskusia

12:00 – 13:00
Obed

13:00 – 13:15
Dipl. Inž. polj. Katarína Pucovská, Kulpín.net, Srbsko
Kulpínsky rod Harmincovcov podľa zápiskov Vladislava Harminca (1910 – 1983)

13:15 – 13:30
prof. Dr. Daniela Marčoková, Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Srbsko
Petrovská matrika narodených, sobášených a zomretých (1783 – 1787) ako zdroj informácií o evanjelikoch v Kysáči

13:30 – 13:45
RNDr. Eva Kmeťová, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
Význam náhody v genealogickom bádaní

13:45 – 14:00
Ing. Katarína Koňariková, PhD., Spolok Slovákov z Bulharska
Genealógia Slovákov v Bulharsku, pôvod, migrácia a rodové línie

14:00 – 14:10
Diskusia

2. BLOK – HISTÓRIA, KULTÚRA, JAZYK A IDENTITA SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (HISTÓRIA A JAZYK)
Moderátor: Peter Chrastina

14:15 – 14:30
Dr. Dalibor Mikuláš, Národné české a slovenské múzeum a knižnica, Cedar Rapids, USA
Súčasnosť a výzvy týkajúce sa hmotného kultúrneho dedičstva Slovákov v Spojených štátoch – prípa dová štúdia

14:30 – 14:45
doc. PhDr. Martin Javor, PhD., Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Perspektívy výskumu dejín slovenských spolkov v Severnej Amerike

14:45 – 15:00
PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD., Spolok Slovákov v Poľsku
Dejinné súvislosti formovania slovenskej komunity v Poľsku a ich reflexia v súčasnosti: pamäť, identita, kontinuita

15:00 – 15:15
RNDr. PhDr. Markéta Šantrůčková, PhD., Fakulta architektúry, ČVUT v Prahe, Česko
Minulosť a súčasnosť českej menšiny v Banáte

15:15 – 15:30
Prestávka

15:30 – 15:45
prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD., Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Integrovaný výskum krajiny slovenských enkláv v juhovýchodnej Európe a zámorí

15:45 – 16:00
Mgr. Ján Chrťan, PhD., Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Historiografia Slovákov vo Vojvodine, resp. dolnozemských Slovákov. Aktuálny stav

16:00 – 16:15
Dr. Tünde Tušková, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Maďarsko
Jazykovedné výskumy vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku

16:15 – 16:30
Diskusia a ukončenie 1. dňa konferencie

18:00 – 19:00
Sprievodný program

19:00
Spoločná večera – hotel Holiday Inn

PIATOK 26. 9. 2025

8:30 – 9:00
Prezentácia účastníkov

3. BLOK – HISTÓRIA, KULTÚRA, JAZYK A IDENTITA SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (KULTÚRA A IDENTITA)
Moderátorka: Iveta Valentová

9:00 – 9:15
Prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
K výskumu aktuálnych kultúrotvorných, identifikačných a revitalizačných procesov v prostredí etnických minorít: Slováci v Argentíne a Kanade

9:15 – 9:30
Mgr. Petr Táborský, Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Lukáš Kurajda, Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
K súčasnému stavu vybraných slovenských a československých spolkov v Argentíne

9:30 – 9:45
Doc. Mgr. Miroslav Tížik, PhD., Sociologický ústav SAV, v. v. i.
Sociologický výskum dolnozemských Slovákov z roku 2001 – možnosti poznávania dynamiky života diaspóry

9:45 – 10:00
Mgr. Sandra Kralj Vukšiċ, PhD., Slovenské kultúrne centrum Našice, Chorvátsko
Etnická identita Slovákov v Chorvátsku, jej výskum a súčasné výzvy

10:00 – 10:15
Mgr. Jarmila Gerbocová, bývalá kurátorka krajanských zbierok Slovenského národného múzea
Budovanie a ochrana zbierok dolnozemských Slovákov

10:15 – 10:30
PhDr. Ľudomír Molitoris, PhD., Spolok Slovákov v Poľsku
Procesy zachovávania a deformácie historickej pamäti o Slovákoch v Poľsku

10:30 – 10:45
Diskusia

10:45 – 11:00
Prestávka

11:00 – 11:15
Mgr. Mária Ďurkovská, PhD., Spoločenskovedný ústav, CSPV SAV
Slovenské školy v Maďarsku ako pilier identity – reflexia učiteľov a študentov

11:15 – 11:30
Mykhailo Bilanych, Národná únia miestnych dejín Ukrajiny
Mykhailo Dzhakhman, Zakarpatské krajské múzeum, Ukrajina
Matica slovenská ako centrum pre oživenie a zachovanie kultúrnych tradícií Slovákov na Zakarpatsku: história a súčasnosť

11:30 – 11:45
Mgr. Štefan Ižák, PhD., Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Súčasný stav výskumu Slovákov Zakarpatska

11:45 – 12:00
PhDr. Zuzana Drugová, Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Tradičná kultúra ako jeden z prvkov prispievajúcich k posilneniu etnickej sebaidentifikácie Slovákov žijúcich v zahraničí

12:00 – 12:20
Diskusia

12:20 – 13:20
Obed

13:20 – 13:35
Mgr. Juraj Rágyanszki, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Maďarsko
Mgr. Bence Püski-Liker, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Maďarsko
Výskum slovenských evanjelikov v Maďarsku

13:35 – 13:50
Mgr. Anna Séčová-Pintírová, Múzeum vojvodinských Slovákov
Výskum a spôsoby prezentácie kultúry vojvodinských Slovákov

13:50 – 14:05
Vladimír Valentík, Slovenský kultúrny klub, Srbsko
Slovenský kultúrny klub v Srbsku

14:05 – 14:20
Mr Danijela Marko, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Báčsky Petrovec, Srbsko
Súčasné trendy v prezentácii výtvarného umenia Slovákov v Maďarsku

14:20 – 14:35
Prof. JUDr. Ľudmila Novacká, PhD., FIJET SLOVAKIA, OZ
Slováci v zahraničí a médiá

14:35 – 14:50
Mgr. et Mgr. Andrej Probst, Pražská kaviareň z.s.
Kto je a kam kráča „nová“ diaspóra

14:50 – 15:30
Diskusia po bloku a generálna diskusia

15:30
Ukončenie konferencie a záverečné slovo

Közzétéve: 2025. szeptember 04. csütörtök, 07:30

A mi kollégánk is előadást tart
a Matica slovenská Krajanské múzeum szakmai konferenciáján.

Pracovná časť
MEDZINÁRODNÁ ODBORNÁ KONFERENCIA - Krajanské fórum

I. BLOK – Postavenie a podpora učiteľa

9:30 – 9:40
Ing. Katarína Koňariková, PhD.
Krajanské múzeum Matice slovenskej
Téma: Pokorná služba slovenčine a pamäti v zahraničných komunitách

9:40 – 9:50
Natália Lopusnyi
Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium, Békešská Čaba, Maďarsko
Téma: Motivácia učiť slovenský jazyk v zahraničí

9:50 – 10:00
Mgr. Marianna Melegová Bajczerová
Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola Slovenský Komlóš
Téma: Poslanie národnostného učiteľa - významné osobnosti slovenskej školy v Slovenskom Komlóši a ich dedičstvo

10:00 – 10:10
PhDr. Zuzana Drugová
Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB Banská Bystrica
Téma: Výzvy slovenských škôl a vzdelávacích centier v zahraničí do budúcnosti - zistenia na pôde MC UMB

10:10 – 10:20
Diskusia k bloku

II. BLOK – Vzdelávanie a didaktika

10:20 – 10:30
Ing. Jarmila Buchová, PhD.
SiM – Slovenčina v Mníchove Zvonček, Nemecko
Téma: Súťaže ISEIA a pracovné listy Zvonček na vyučovanie slovenčiny hravou formou v menšinovom prostredí

10:30 – 10:40
Prof. Dr. Anna Makišová
Filozofická fakulta v Novom Sade, Oddelenie slovakistiky, Srbsko
Téma: Vyučovanie slovenčiny na Filozofickej fakulte v Novom Sade

10:40 – 10:50
Erika Zemenová Palecsková
Základná škola Jozefa Beneho v Pišpeku, Maďarsko
Téma: Vplyv skupinovej práce na slovenskej čitateľskej súťaži

10:50 – 11:05
Prestávka na kávu

Pokračovanie II. BLOKU – Vzdelávanie a didaktika

11:05 – 11:10
Branislav Bédi, PhD
Slovenská škola na Islande, Reykjavík, Island
Téma: Výučba slovenského jazyka na Islande

11:10 – 11:20
Mgr. Barbora Malík, PhD.
Akademické centrum výskumu autizmu, Lekárska fakulta UK Bratislava, Slovensko
Téma: Diagnostika porúch autistického spektra

11:20 – 11:30
Mgr. Anca Turonyanca, Mgr. Juraj Cigan, PhD.
Základná škola č. 1 Nová Huta/ Asociácia slovenských pedagógov v Rumunsku
Téma: Komunikatívne kompetencie výučby slovenského jazyka na prvom stupni (inovativné metódy v rozvíjaní komunikatívnych kompetencií).
11:30 – 11:40

Mgr. Leonóra Súdiová, Mgr. Peter Pavlik, PhD.
LePo Lienka s.r.o., Banská Bystrica, Slovensko
Téma: Inovatívne hudobno-didaktické metódy a pomôcky v podpore praktického využívania Slovenčiny

11:40 – 11:55
Diskusia k bloku 

III. BLOK – Národná identita a kultúra

11:55 – 12:05
Ing. Jarmila Buchová, PhD.
Morgen e. V., Mníchov, Nemecko
Téma: Vzdelávacie centrá ako centrum národnej identity v zahraničí na príklade SiM – Zvonček

12:05 – 12:15
Mgr. Miroslav Gašpar
Rádio-televízia Vojvodiny, slovenská rozhlasová redakcia, Nový Sad, Srbsko
Téma: Vysielanie pre deti Rádia Nový Sad – médium prepojenia rozhlasu so žiakmi základných škôl

12:15 – 12:25
PaedDr. Svetlana Zolňanová
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Nový Sad, Srbsko
Téma: Implementácia prvkov ľudovej kultúry do vzdelávacieho procesu

12:25 – 12:35
Anna Istvánová, PhD.
Univerzita Loránda Eötvösa (ELTE), Budapešť, Maďarsko
Téma: Výzvy výučby slovenskej kultúry na ELTE

12:35 – 12:45
Mgr. Natalia Cupakova
Európske školy, Brusel, Belgicko
Téma: Vyučovanie slovenčiny na Európskych školách v systéme SWALS a v jazykovej sekcii

12:35 – 12:45
PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD.
Spolok Slovákov v Poľsku
Téma: Slovenské školstvo v Poľsku ako faktor udržiavania národnej identity a slovenskej kultúry.

12:45 – 13:00
Diskusia k bloku

13:00 – 14:00
Obed

III. BLOK – Národná identita a kultúra

14:00 – 14:10
Mgr. Katarína Hrkľová
Dotyk ľudskosti, o.z. - Touch of Humanity
Téma: Všetci ľudia sa majú vzdelávať k ľudskosti.

14:10 – 14:20
Mgr. Ingrid Zachorecová
Regionálne centrum pre podporu učiteľov Komárno, ZŠ a MŠ Svätý Peter
Téma: Učiteľ a jeho kompetencia v kurukulárnej reforme

IV. BLOK – Budúcnosť slovenského vzdelávania v zahraničí

14:20 – 14:30
Mgr. Juraj Rágyanszki
Univerzita Loránda Eötvösa, Budapešť, Maďarsko
Téma: Perspektíva slovenského jazyka vo vysokoškolskom vzdelávaní v Maďarsku

14:30 – 14:40
Ing. Jarmila Buchová, PhD.
International Slovak Educational Institution and Association, Luxemburg
Téma: ISEIA – projekt vzájomnej spolupráce a networkingu medzi slovenskými centrami a učiteľmi vo svete

14:40 – 14:50
dr. sc. Sandra Kralj Vukšić
Našice, Chorvátsko
Téma: Kultúrno-edukačné centrum Slovákov Orebić - priestor spolupráce vo vzdelávaní Slovákov žijúcich v zahraničí

14:50 – 15:00
PaedDr. Juraj Súdi, PhD.
ZŠ Jána Kollára Selenča, Srbsko
Téma: Orchestrík ZŠ Jána Kollára zo Selenče v úlohe výchovy a vzdelávania mladých hudobníkov a spevákov na Dolnej zemi.

15:00 – 15:15
Prestávka na kávu

15:15 – 15:25
Anita Holá, PaedDr.
Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium, Budapešť, Maďarsko
Téma: Motivácia a udržateľnosť vzdelávania Slovákov v zahraničí alebo ako zvýšiť atraktivitu štúdia slovenčiny medzi mladými Slovákmi v zahraničí?

15:25 – 15:35
Prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Téma: Dolnozemské exklávy na starých mapách (online kartografické pramene vs. vyučovací proces).

15:35 – 15:45
Tomáš Briška
Bratislavský spolok medikov, Lekárska fakulta UK v Bratislave
Téma: Medvedík ako pacient: Zážitková výučba zdravia pre najmenších

15:45 – 15:55
doc. PaedDr. Patrik Šenkár, PhD.
Katedra slovenského jazyka a literatúry, Pedagogická fakulta, Univerzita J. Selyeho, Komárno
Téma: Nadlak a škola - škola a Nadlak (včera, dnes a zajtra)

15:55 – 16:05
JUDr. Daniela Čorbová
Slovenská televízia a rozhlas
Téma: Podpora vzťahu so zahraničnými Slovákmi prostredníctvom projektu Creative Innovation Lab

16:05 – 16:15
Diskusia k bloku a záver konferencie

16:15 – 17:00
Prezentácia knižnej produkcie vydavateľstva Matice slovenskej

17:00 – 19:00
Večera

Közzétéve: 2025. augusztus 14. csütörtök, 08:11

Közzétéve: 2025. augusztus 14. csütörtök, 08:05

Közzétéve: 2025. augusztus 14. csütörtök, 07:41

Közzétéve: 2025. július 12. szombat, 10:26

ĽUDOVÉ NOVINY

O Novej Hute z rôznych aspektov
A+AA-
O NOVEJ HUTE Z RÔZNYCH ASPEKTOV

• Vytlačiť
• Odoslať e-mailom

Uverejnené: sobota, 12. júl 2025, 05:32

Jedným zo sprievodných programov Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku bola prezentácia publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) s názvom Slovenské inšpirácie z Novej Huty. Na úvod spolupracovník VÚSM Juraj Rágyanszki uviedol, že zborník obsahuje štúdie odborníkov, ktorí sa zúčastnili 38. interdisciplinárneho tábora ústavu v minulom roku práve v Novej Hute.
Recenziu zborníka v slovenčine z pera Miroslava Kmeťa prečítala riaditeľka VÚSM Tünde Tušková. Jaroslav Čukan sa vo svojej práci sústredil na medzilokálne kontakty obyvateľov Novej Huty s okolitými spoločenstvami (Répašská Huta, Stará Huta – v súčasnosti už mestská časť Miškovca, Stará a Nová Maša, ako aj Dolný a Horný Hámor). Autor pomerne podrobne rozpracoval príbuzenské, spoločenské a ekonomické kontakty s týmito usadlosťami, pričom si všímal i rozdiely v jazykovej kompetencii informátorov naprieč generáciami. Ivana Kontríková Šusteková sa zamerala na výskum tradičných zamestnaní slovenských obyvateľov obce, akými boli lúčne a pasienkové hospodárenie, povozníctvo, vápenníctvo a uhliarstvo. Výskumníčka pritom zdôraznila, že „kým pálenie dreveného uhlia a vápna pomáhalo konzervovať archaické prvky kultúry, povozníctvo vďaka interlokálnym, interkultúrnym a interetnickým kontaktom urýchľovalo procesy jazykovej asimilácie." Zaujímavosťou je, že drevené uhlie z Bukových hôr sa v istých rokoch vyvážalo až do Nemecka, Švajčiarska, či do Švédska. Katarína Mičicová sa zaoberala prvkami tradičnej kultúry v živote súčasných Novohuťanov. V prvej časti príspevku analyzovala výpovede najstarších respondentov o kalendárnych obyčajoch chronologicky podľa výročných sviatkov a ročných období. V ďalšej časti sa zameriavala na úlohu a tradovanie jednotlivých obyčají v súčasnosti s dôrazom na to, ktoré sú využívané v ktorej spoločenskej skupine atď. Iveta Valentová a Eva Császáriová skúmali terénne názvy obce, o ktorých už v úvodnej časti svojej štúdie poznamenali, že dnes už majú takmer všetky maďarské varianty, ktoré používajú aj miestni slovenskí obyvatelia azda vzhľadom na turistický ruch v Bukových horách. Pritom je zaujímavý – aj v iných našich regiónoch známy jav –, kedy koncovku maďarského názvu -ó adaptujú do slovenčiny ako -ov (Békástó – Békáštov). Tiež je časté, že rozšírením rozlohy obce kedysi chotárne názvy už pripadajú do jej obývanej časti, takými sú v prípade Novej Huty o. i. Dolina, Fararova luka, alebo Zuzin vršek. Z originálnych slovenských názvov vyzdvihnime jeden, ktorým nazývali miesto pod starou krčmou. Visranka mohla vzniknúť z prezývky, ale pravdepodobnejšie sa zdá byť vysvetlenie jej pôvodu z vulgárneho slovesa. Sándor János Tóth je autorom sondy do používania slovenského jazyka v cirkevnej sfére. „V Novej Hute v cirkvi nie je relevantný slovenský jazyk, minimálne prejavy sa tradujú individuálne v oblasti spievaní náboženských piesní. Univerzálnosť a internacionálnosť katolíckej cirkvi sa tu prejavuje absolútne," píše S. J. Tóth. Cirkevné obrady v Novej Hute teda nemajú druhotnú funkciu posilnenia národnej identity. Duszan Józef Augustyn a Rita Hornoková skúmali pridanú jazykovú, kultúrnu, sociálnu a ekonomickú hodnotu kurzu slovenského jazyka pre dospelých, ktorý zorganizovala miestna slovenská samospráva. Zámerom tejto aktivity je jednak získanie, resp. zlepšenie jazykových zručností obyvateľov slovenského pôvodu, ale aj budiť záujem o slovenský jazyk a kultúru v kruhu obyvateľov bez slovenských koreňov. Anett Osztroluczká sa venovala jazykovým postojom Slovákov v Novej Hute vrátane tzv. nových hovoriacich, ktorí hovoria len spisovným jazykom, a či táto sociálna kategória, ktorá je v podstate mestská, má svoje miesto na dedine, v komunite, kde sa zvyčajne zdôrazňuje úcta k tradíciám. V tejto súvislosti pokladáme za dôležité poznamenať, že kým v našej domácej slovenskej verejnosti sa o slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom predpokladá, že ju navštevovali, resp. navštevujú predovšetkým deti zo slovenských obcí Zemplína a z Medzihoria, zatiaľ je menej známe, že od jej založenia až do sedemdesiatych rokov 20. storočia, mala početných žiakov aj z Bukových hôr. V publikácii sa o tom vyznáva aj respondentka J. Čukana, dlhoročná bývalá slovenčinárka miestnej školy Lujza Ladányiová, rod. Galušková. Mnohí z týchto žiakov išli ďalej študovať do Učiteľského ústavu, resp. do Slovenského gymnázia v Budapešti a mnohí z nich si zvolili pedagogickú dráhu. Niektorí sa vrátili do svojich rodných obcí, resp. do Miškovca alebo boli členmi učiteľského zboru v Novom Meste pod Šiatrom, ale napríklad aj čabianska slovenská škola mala dlhé roky telocvikára zo Starej Huty. Je pravdepodobné, že práve aj tí bývali žiaci novomestskej slovenskej školy – ktorí síce nepokračovali vo svojich štúdiách na slovenskom poli – svojou znalosťou spisovnej slovenčiny na slušnej úrovni prispeli k pridanej jazykovej hodnote tak Novej Huty, ako aj ostatných obcí v tomto užšom regióne. Ľudové biblické príbehy v ústnej tradícii Slovákov v Novej Hute spracoval Dominik Volter. Vo svojej štúdii prezentoval šesť textov, pričom niektoré z nich majú paralely v maďarskom folklóre. Osobitou črtou ľudových biblických príbehov je, že poskytujú biblické vysvetlenie pre niektoré prírodné javy a pritom nemajú súvislosť s biblickými udalosťami, iba v nich vystupujú biblické postavy. V Novej Hute je jedným z takýchto príkladov vysvetlenie vzniku zvláštnej skaly – tzv. Skaly Panny Márie.

V ďalšej časti prezentácie recenzentka publikácie v maďarčine, vedúca kabinetu CSSM Orsolya Szabó upriamila pozornosť na to, že publikácia je v podstate vhodným darčekom pri príležitosti 270. výročia založenia obce, ktorú obývajú mimoriadni ľudia. Zároveň pripomenula, že v miestnej škole a v miestnej, súdržnej komunite vôbec robia niečo veľmi dobre, pretože narážajúc na prácu Anett Osztroluczkej, existuje tu už aj vrstva tzv. nových hovoriacich. V Novej Hute teda napriek prevzatiu rôznych kultúrnych aspektov od majoritnej spoločnosti nemôžeme hovoriť o úplnej asimilácii a je aj naďalej nádej na revitalizáciu jazyka predkov pôvodných obyvateľov v tejto malebnej dedine v Bukových horách.

(CsL)
Foto: autor, Andrea Kiss-Kohut

Közzétéve: 2025. június 30. hétfő, 10:40

Szeretettel várjuk a Magyarországi Szlovákok Kulturális Örökségének Napja alkalmából 14.00 órakor megrendezésre kerülő
Slovenské inšpirácie z Novej Huty c. könyv bemutatójára.

Helyszín: Közösségi Ház

Közzétéve: 2025. máj. 06. kedd, 11:10

Vážení kolegovia,
dovoľujeme si Vás pozvať na jarné zasadnutie Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

23. mája (v piatok) 2025 o 10. hodine
do Domu slovenskej kultúry
(Békešská Čaba, Kossuthovo námestie 10).

Program rokovania:

1. Kontrola zápisnice z predošlého zasadnutia (A. Uhrinová)

2. Informácie o organizovaní študentsko-vedeckých súťaží (J. Rágyanszki)

3. Informácie o vedecko-popularizačných prednášok „Z pohľadu vedy„ (Bence Püski-Liker)

4. O Erasmus+Biblio konferencii (T. Tušková)

5. Predstavenie kníh VÚSM: 

Personálna bibliografia Alžbety Uhrinovej-Hornokovej (M. Kmeť)
Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku (B. Püski-Liker)

6. Informácie o prezentácii kníh:

Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku
Többnyelvűség Magyarországon (T. Tušková)
Ľ. J. Hrdlička: Egy száműzött gyónása és számvetése (B. Püski-Liker)

7. Rôzne

Po porade Vás pozývame na obed (12.30).

Békešská Čaba 5. mája 2025

Tešíme sa na stretnutie s Vami!

S pozdravom